Kosenie je najdôležitejšia činnosť pri starostlivosti o zelenú plochu. Pravidelnosť a dôkladnosť sa rýchlo vráti v kráse zeleného koberca, pretože kosenie podporuje nasadzovanie postranných odnoží a vedie k hustému rastu z odnožovanej zóny tráv. Bežnú trávnatú plochu stačí kosiť raz do týždňa. Pre dosiahnutie naozaj hustého zeleného koberca by sa malo v hlavnej vegetačnej zóne ( od apríla až do konca júna ) kosiť aj trikrát týždenne. V suchom letnom období môžu byť intervaly medzi kosením dlhšie, lebo trávnik rastie pomalšie. Keď nastanú chladnejšie jesenné dni, je čas na posledné kosenie, ktoré býva koncom októbra.
Jednou z najčastejších chýb pri kosení je príliš hlboké kosenie vysokej trávy. Pokiaľ rastie trávnik dlhšiu dobu, odnožovacia zóna tráv sa posunie o niečo vyššie ako zvyčajne. Pokiaľ sa kosačka nastaví príliš nízko, pri kosení sa namiesto stebiel usekne aj vegetačná zóna a rastlina zahynie. Uvolnené miesto postupne zaplní tráva, ktorá drastické kosenie prežila, pokiaľ ju nepredbehne burina. Platí teda zásada, že pri jednom kosení, by sa nemalo pokosiť viac ako tretina výšky nadzemnej časti.
Všeobecne platí, že pokiaľ je tráva veľmi vysoká, môže sa postupom času zadusiť, lebo trávny drn nemá dostatočný prísun vzduchu. Napriek tomu veľmi nízko udržiavaný trávnik ľahko napadne mach alebo iná burina. Optimálna výška kosenia je u väčšiny druhov 4 až 4,5 cm. Pri poslednom kosení je lepšie pokosiť trošku vyššie, aby si tráva uchovala dostatočné množstvo zásobných látok na zimu a zároveň, aby boli korene lepšie chránené pred mrazom. Nakrátko by sa nemali kosiť ani trávniky umiestnené v ľahkom tieni. Tie sa odporúča kosiť na 5 až 6 cm.
Pri kosení veľkej trávnej plochy vzniká množstvo odpadu. Väčšina pestovateľov tento odpad vyváža na skládky a to je škoda z viacerých dôvodov. V odpadových nádobách potom tráva hnije a zbytočne ju zaplňuje. Podstatné však je, že tento odpad predstavuje cennú surovinu, ktorá sa dá v záhrade mnohostranne zúžitkovať. Bylinný materiál sa hodí predovšetkým ako mulč na záhony. Obava, že sa medzi kvetiny dostane tráva je neopodstatnená, pretože pravidelne kosená tráva nikdy nevyklíči. Mulčovacia vrstva posekanej trávy udržuje pôdu vlhkú a dokonca zabraňuje klíčeniu buriny v kvetinových alebo zeleninových záhonoch. Pokosenou trávou je možné mulčovať aj rastliny v črepníkoch. Stačí rozhrnúť vyššiu vrstvu zelenej hmoty a zemina v nádobe bude vysychať pomalšie.
Zatiaľ čo vrstva pokosenej trávy zabraňuje nadmernému odparovaniu vody a chráni pôdu pred zabahnením alebo odplavovaním počas prudkých dažďov, pôdne organizmy odspodu premieňajú navŕšený materiál na cenný humus. V pokosenej tráve je bohato obsiahnutý predovšetkým dusík, ktorý podporuje rast. Pokiaľ je zeleného odpadu veľa , je ho možné kompostovať. Pri kompostovaní však netreba zabúdať na to, že do kompostoviska by sa nemala vkladať príliš hrubá vrstva trávy, lebo tá namiesto vytúženého rozkladu začne čoskoro hniť. Pokosenú trávu je preto vhodné ukladať na kompost v tenkých vrstvách. Trávne zbytky sa budú lepšie rozkladať, ak sa preložia zeminou alebo tenkými vetvičkami, ktoré zaistia dostatočný prístup vzduchu a urýchlia proces rozkladu.
Ak sa nechcete sami trápiť s kosením, existujú firmy, ktoré sa Vám o trávnik bez problémov postarajú, pokosia ho, prihnoja, pravidelne ho budú prevzdušňovať. Výhoda je precízna a pravidelná starostlivosť o Váš trávnik, zrušenie investícií do záhradnej techniky v podobne kosačiek, prevzdušňovacích hrablí, vertikutátora a iných strojov. Firiem je viacero, pre príklad uvádzam túto: Záhradnícke Služby
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára